Dne 19. května 2021 vyšel zajímavý článek od Jakuba Čížka o tom, co nás čeká od 1.7.2021 při objednávkách zboží z Aliexpressu a jiných neEU shopech zde:
https://www.zive.cz/clanky/konec-laciny ... fault.aspx
V diskusi se objevila informace, kterou jsem viděl již několikrát a vyzkoušel na vlastní kůži, že Česká pošta hraje podle jiných, než předkládaných pravidel předkládaných občanům ČR:
hrombo | 20. 05. 2021 01:05
"Žluté obálky zaplavily Evropu a její státy si začaly všímat, že z toho vlastně nic moc nemají – jen práci navíc, což jistě potvrdí 10/10 doručovatelek České pošty."Nie je pravda. Bol rozhovor s gen. riaditeľom štátnej Slovenskej Pošty. Povedal, že pošta na tom veľmi dobre zarábala. Čína dotovala poštovné. Nie Čínskej pošte, ale poštám, ktoré boli konečné. To už nie je z rozhovoru, ale pred rokmi sa to riešilo.
Človek platí pošte, z ktorej odosiela. Tá to odovzdá pošte, ktorá doručí, ale neplatí za to. Pretože sa vychádza z toho, že po liste, príde odpoveď, takže sa to vymení (jednu cestu má zaplatené pošta A, druhú pošta B).
Avšak ak je prevádzka jednosmerná, doručovacie pošty žiadajú kompenzácie, pretože nezarobia na opačnom smere (ak z pošty A ide 2x viac zásielok do pošty B, pošta A kompenzuje náklady pošte B - vyrovnané nádoby - pošta A zdvihne ceny poštovného pre odosielateľa a platí pošte B za doručenie).ČLR platila Európskym poštám (väčšinou všade štátnym) za doručovanie tých obálok. Čína zaplatila ich štátnej pošte a tá zaplatila partnerským poštám v krajine doručenia. (ak má niekto presnejšie info, nech napíše, ja som to zisťoval pred rokmi)Naozaj si niekto myslí, že by Česká či Slovenská pošta zadarmo nosili zásielky?Porovnajte si cenníky Slovenskej a Českej pošty. Z ČR na Slovensko je to drahšie ako opačne.
List 1kg, z ČR na Slovensko: 239Kč
zo SR do Česka: 6,50 EurZ rozhovoru:
A tá dohoda s Českou poštou nemôže byť taká, že v centrách vyberali zásielky do ČR a teda ich uprednostňujú?Katuščák: AliExpress aj ďalšie e-shopy z Ázie sa pripravujú na zdaňovanie a preclievanie drobných zásielok do 22 eur v EÚ od 1. júla 2021 – a vo veľkom budujú v Európe sklady. Potom sa dá dodávať aj za 5 či 10 dní.
Ľupták: Neviem, čo je obsahom dohody. Ale posledná míľa zostane na nás.Čínska strana dotuje doručovanie do SR či ďalších krajín. Oplatí sa to pošte?
Ľupták: Je to medzinárodná pošta a celkovo je to asi 8 percent našich výnosov.A koľko z toho tvorí tá dotovaná z Číny?
Ak hovoríme len o Číne, tvorí asi 38 percent výnosov medzinárodnej pošty.Má to pre poštu zmysel? Koľko dostanete priemerne za jednu listovú zásielku?
Ľupták: Pošty si fakturujú medzi sebou. Ale pre poštu to má ekonomický zmysel, a veľký.Takže keď si niečo objednám niečo z Číny za dve eurá a ešte je pošta zadarmo, tak to platí Čína.Ľupták: Áno. A Brusel s tým má problém. Aj preto bude zavedená daň pri zásielkach do 22 eur.A koľko dostane priemerne pošta z jednej zásielky?
Ľupták: Tento údaj beriem ako súčasť obchodného tajomstva, ale pre poštu ide o ziskový a trvalo udržateľný biznis. Výška zisku je závislá na type zásielky – doporučená, obyčajná alebo Prime.
https://zive.aktuality.sk/clanok/151501/sef-posty-p...
EU chce vyberať DPH 20%, ktoré zaplatia Európania EÚ, ale príde o obrovské peniaze, ktoré platila Čína Európe na poštovnom.
Podľa mojej logiky, štátne pošty zarobia menej, lebo klesne objem objednávaného tovaru (rozumej zásielok) - 20% zdraženie o DPH + poštové, neoplatí sa objednávať centovky ani veci za pár eur, ale Čínska republika bude tovar predávať naďalej s tým, že ušetrí obrovské peniaze, ktoré posielala do Európy ako poštovné.EÚ musí dúfať len v to, že Európania neprestanú objednávať z Číny. Iba v tom prípade zarobí 20% na DPH a ešte aj zinkasuje od Číny na poštovnom. Ale viem si predstaviť, ak tu naozaj budú obrie sklady, že napr. raz týždenne z tých skladov kamión dovezie do krajiny všetok objednaný tovar a bude sa platiť len vnútroštátne poštovné, ktoré zaplatí objednávateľ.Viem si predstaviť to aj to, ale 100% klesne prevádzka. Zdraženie bude minimálne o 20%. Byť na mieste Číny, prestanem dotovať poštovné. Klesne aj im odbyt, ale mnoho vecí sa inde nedá kúpiť, vyrába sa len v Číne, tak si Európania dobre priplatia (viac zostane Číne). Niekoľko zásielok mi prišlo aj so známkami. Lacné to veru nie je. Európske štátne pošty budú ešte plakať. Vytrestáme Čínu tým, že EÚ podojí svojich vlastných občanov. Klesne nám životná úroveň (kým si človek mohol kúpiť množstvo drobností a ušetrené minúť na iné, teraz kúpi menej drobností, ale podstatne drahšie a o to menej minie inde).Klasickí socialisti. Vedia len zdaňovať a vždy sa divia, že zas to nefunguje tak ako si naplánovali.Príklad baterie. CR1220, ani som nevedel že existuje. Nie len že nie sú bežne dostupné, ale sú aj drahé. Tu jednu predávajú ako z Číny s poštovným 10. Ale aj tú, ktorú tu predávajú, je z Číny. Čína svoje zarobí, ušetrí aj na poštovnom a ja zaplatím viacej v elektre, čo potom neminiem v reštaurácií. Zarobí EÚ viac? Pochybujem. Skôr naopak. Pošta zarobí menej (počet zásielok klesne), ľudia len presunú svoje peniaze z jednej položky do druhej, rozpočet majú stále ten istý. Za tie isté peniaze budeme mať menej tovaru. To prospeje ekológií, ale nie životnej úrovni.
Vcelku dosť blbostí ľudia kupovali na remeslá, voľný čas (elektro súčiastky, korálky, stuhy, zdobítka), môže to obmedziť tvorivosť, prípadne zdražieť konečný produkt.
V celom tom vidím jediný zmysel. Ekológiu (menej odpadu, menej dopravy). Všetky ostatné plány sa nenaplnia. EÚ nezarobí viac.
Tehomas | 20. 05. 2021 20:20
Cituji učebnici:
Účinky cel
Uvalení cla má tři účinky. Podporuje tuzemskou neefektivní výrobu, nutí spotřebitele, aby omezovali nákupy výrobků a služeb, na než bylo uvaleno clo až pod efektivní úroveň a opatřuje příjmy vládě. Pouze první dva účinky nutně způsobují ztráty efektivnosti v ekonomice.
Tři následky uvalení cel:
a) domácí výrobci pracující pod ochranou cla mohou rozšířit výrobu
b) spotřebitelé musí nakupovat za vyšší ceny, což omezuje spotřebu
c) stát získává příjmy z celCla přispívají k ekonomické neefektivnosti. Přesněji řečeno uvalení cel způsobuje, že ekonomické ztráty spotřebitelů prevyšují příjmy získané vládou z cel včetně dodatecných zisků výrobců.